V Prešove 12.04.2010
VEC: Podnet na prešetrenie voči môjmu bývalému zamestnávateľovi Základná umelecká škola výtvarný odbor (ďalej len ZUŠ vo), Októbrová 32, Prešov z dôvodu nezákonného postupu podľa §365/2004 Z.z. - o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- antidiskriminačný zákon.
Dňa 15.03.2010 som bola prepustená z dôvodov zrušenia môjho pracoviska ZUŠ vo, Bernolákova 17, Prešov, ktoré bolo alokovanou (odlúčenou) častou školy ZUŠ vo, Októbrová 32, Prešov a domnievam sa, že som bola neoprávnene a bezdôvodne prepustená, podľa §365/2004 Z.z..
Na nové pracovisko som bola premiestnená s účinnosťou k dátumu 01.09.2009 pod zjavným nátlakom (Príloha 1 - „Dodatok k pracovnej zmluve“ zo dňa 29.06.2009), kde buď som mala podpísať uvedené premiestnenie alebo som si mala napísať výpoveď, ak nemám záujem pracovať v škole.
Pod psychickým tlakom som dodatok k premiestneniu podpísala (nemala som možnosť, ani čas, predložené rozhodnutie prebrať so svojimi známymi a advokátom), no hneď na druhý deň som sa voči rozhodnutiu odvolala (Príloha 2 - „Nesúhlas s „Dodatok k pracovnej zmluve“ zo dňa 29.06.2009“ zo dňa 30.06.2009), kde som zároveň žiadala o vysvetlenie, prečo som bola premiestnená, vzhľadom k tomu, že v predmetný deň riaditeľ školy nevedel odôvodniť moje premiestnenie.
Na moju písomnú námietku voči premiestneniu na iné pracovisko nikto z vedenia nereagoval, ale počas dovolenky mi dňa 27.07.2009 prišlo prvé porušenie pracovnej disciplíny (Príloha 3 – Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.07.2009), na ktoré som sa samozrejme odvolala 19.08.2009, (Príloha 4 - Vyjadrenie k „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“ zo dňa 27.07.2009“ zo dňa 19.08.2009).
Na to mi dňa 24.08.2009 prišlo ďalšie upozornenie na porušenie disciplíny (Príloha 5 - „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“ zo dňa 24.08.2009) na ktoré som sa samozrejme znovu odvolala 21.09.2009, lebo stále z porušenia disciplíny bolo zjavné len zastrašovanie a vyhrážanie sa okamžitým prepustením (Príloha 6 - Vyjadrenie k „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“ zo dňa 24. 08. 2009“ zo dňa 21.09.2009).
Podotýkam, že už od dňa 24.08.2009 som bola práceneschopná, vzhľadom k tomu, že som sa v minulosti podrobila operácii (august 2008) a moja liečba s ňou opätovne súvisela, nehovoriac o tom, že bola komplikovaná, fyzicky a psychicky náročná, aj bez týchto útokov na moju osobu.
Po mojom druhom odvolaní bol pokoj, nikto už nereagoval na moje námietky či nesúhlas s premiestnením až do času, kedy som sa dozvedela od svojej bývalej kolegyne, že moje pracovisko bolo zrušené a to bez vedomosti zriaďovateľa Mesto Prešov a Školskej rady. Hneď som podala žiadosť o informáciu (Príloha 7 - Žiadosť o sprístupnenie informácii zo dňa 11.02.2010) čo bude ďalej a kde mám vlastne nastúpiť do zamestnania, vzhľadom k tomu, že sa blížil koniec mojej liečby respektíve PN. Na moju otázku som dostala výsmešnú odpoveď (Príloha 8 - „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 22.02.2010 ), že sa nepotrebuje riaditeľstvo vyjadriť a že nerozumie mojej otázke.
Na základe tejto odpovede som oslovila zriaďovateľa danej školy mesto Prešov o zhodné informácie, kde moju žiadosť prehodnotili na Podnet (EČ záznamu 7818/2010) a postúpili na priame vybavenie môjho zamestnávateľa (E/2893/2010). ZUŠ vo jasne v odpovedi uvádza, že ich bývalá pobočka na Bernolákovej 17, bola prevedená na inú školu vrátane zamestnancov (Príloha 9 - „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 26.02.2010), kde som bola opäť uvedená do omylu, lebo dňa 15.03.2010 som dostala len výpoveď a nikde už nebolo garantované moje premiestnenie na ďalšiu školu, žiadna písomná výzva zo strany nového riaditeľa odlúčenej pobočky, žiadna pracovná ponuka ani inzerát v pôsobnosti Mesta Prešov. Aj keď som sa dodatočne dozvedela, že učitelia mali byť premiestnení bez výpovedi.
viď. dokumentácia pracovnej porade dňa 02.09.2010 (Príloha 10 - „Zápisnica z pedagogickej rady“ zo dňa 02.09.2009).
V liste zo dňa 26.02.2010 ZUŠ vo, Októbrová 32, Prešov sa konečne vyjadrili,
že nesúhlas s mojim nesúhlasom k premiestneniu viď. posledný dodatok daného listu Príloha 11 – Odpoveď riaditeľa školy.
Vedenie školy ešte aj dňa 12.03.2010 (Príloha 12 - „Odpoveď na Žiadosť o sprístupnenie informácií z 22.02.2010 a Odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií
z 11.03.2010“ zo dňa 12.03.2010) oznamuje, že moje pracovisko bolo len prevedené, z čoho vyplýva, že sa moje pracovisko neruší len premiestňuje.
Dňa 15.03.2010 som sa dostavila po skončení svojej PN v čase o 08:00 hodine kde som dostala výpoveď z dôvodu zrušenia danej pobočky ZUŠ vo, Bernolákova 17, o čom som nebola ani len písomne informovaná o jej zrušení, ako to ukladá zamestnávateľovi zákon. Podotýkam, že pri výpovedi boli prítomní nie len riaditeľ školy zo zástupcom ako je zvykom pri týchto udalostiach, ale aj ďalšia učiteľka, ktorá nebola v uvedenej dobe riadne volenou členkov Rady školy a mne neznámi muž, predstavený ako právny poradca za mesto Prešov
(až keď som sa v závere pýtala, aký rezort zastupuje, dozvedela som sa, že je to priateľ riaditeľa školy p. Dr. Fraňo, ktorý vôbec nezastupoval zriaďovateľa mesto Prešov). Týmto konaním sa neznámi ľudia oboznamovali s mojimi osobnými údajmi a finančnými údajmi ku ktorým
by nemali mať prístup.
Z mojej strany som si priviedla len jedného svedka z manželovej rodiny, aby som mala aspoň nejakú psychickú podporu pri výpovedi, lebo ešte pár dní pred nástupom do práce som obdŕžala
e-mail od zástupcu školy, že mám odovzdať materiál z osobnej karty, ktorý mám v osobnej držbe (Príloha 13 – „Žiadosť o odovzdanie zverených predmetov“ zo dňa 10.03.2010) na čo som reagovala obratom odpoveďou, ktorá ma viedla k rozhodnutiu prizvať si svedka k tejto ošemetnej situácii (Príloha 14 - Odovzdanie materiálu – majetku zo dňa 11.03.2010).
Je zrejmé, že moje premiestnenie na inú pobočku, ktorá bola o pár mesiacov zrušená bolo dopredu vykalkulované a úmyselné, aby sa zbavili nepohodlnej zamestnankyne tým,
že som bola viac násobne uvedená do omylu.
Domnievam sa, že sa jedná o hrubú diskrimináciu zo strany môjho bývalého zamestnávateľa kde asertivita sa rovná výpovedi, vrátane toho, že všetky kolegyne, ktoré sme boli prepustené máme vyššie vzdelanie ako vedenie danej školy a všetci prepustení zamestnanci boli „ženy“. Môžem sa len domnievať, že šlo o strach mužského vedenia školy o svoju pozíciu a preto konali tak, ako konali a to v rozpore zo zákonmi, dobrými mravmi
a slušným správaním voči podriadením zamestnankyniam.
Ja som sa stále snažila svoju prácu brať seriózne a aj naďalej budem a neporušovala som žiadne predpisy či zákony, veď som bola aj ocenená titulom Výtvarný pedagóg roka 2008 za II. stupeň, moji žiaci získali ceny a diplomy za skvelé výsledky doma i v cudzine
vo výtvarnej tvorbe, ku ktorej som ich viedla cca 7 rokov no v školstve sa asi byť úspešná a ambiciózna veľmi neoplatí, bez straty zamestnania.
Vzhľadom k tomu, že som sa rozhodla riešiť moje neoprávnene prepustenie aj právnou cestou, chcem Vás požiadať o skoré prešetrenie, lebo ako uvádzate v závere listu číslo S/1104/10 zo dňa 12.02.2010, na ktorý mi p. Ing. Dušan Mošon v “Žiadosti o poradenstvo“ odpovedal: „V súlade s ust. § 77 ZP neplatnosť skončenia ... môže zamestnanec uplatniť
na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“ (viac Príloha 15 – „Žiadosť o poradenstvo – odpoveď“ zo dňa 12.02.2010).
S pozdravom
PaedDr. Katarína VOLČKOVÁ SLÁVIKOVÁ