Bienále v Benátkach (Biennale di Venezia) je podľa aktuálnej schémy interdisciplinárnou výstavou súčasného umenia. Od svojich počiatkov siahajúcich do konca 19. storočia predstavovalo svetu výlučne výtvarné umenie, najznámejších maliarov, grafikov, sochárov a prirodzene ich tvorbu. Výstava výtvarného umenia sa konala a dodnes koná každé dva roky. Neskôr vznikajú pridružené expozície filmu ( Benátsky filmový festival ), architektúry ( Bienále architektúry ), divadla a hudby, ktoré sa konajú každoročne. Posledným doplnkom je Medzinárodná výstava súčasného tanca, ktorá bola do schémy Bienále zakomponovaná roku 1999.
Bienále je významnou kultúrnou udalosťou. Je otázkou prestíže, zaujímavo a dôstojne reprezentovať krajinu, jej zvláštnosti, ako aj významné individuality. V niektorých štátoch, napr. v Anglicku, preberá zodpovednosť dokonca parlament. Súčasná podoba Bienále Benátky zastrešuje 30 stálych národných pavilónov, ktoré sú zakomponované do parku Giardini. Krajiny, ktoré nedisponujú stálym pavilónom sa prezentujú v sezónnych pavilónoch, ktoré sú situované v lokalite Arsenale.
-info- http://sk.wikipedia.org - 7. december 2007
- viac info - http://www.labiennale.org
Novinkou bienále je Afrika a Rómovia - V Benátkach sa v nedeľu otvoril pre verejnosť 52. ročník najstaršej prehliadky umenia Bienále Benátky. Na jednej z najprestížnejších prehliadok súčasného umenia súťaží o Zlatého leva 72 krajín.
Čestného leva za celoživotné dielo odovzdal riaditeľ bienále Davide Croff na slávnostnom otvorení fotografovi z afrického Mali Malickovi Sidibému. Sidibé je prvým Afričanom, ktorý toto ocenenie dostal. Na svojich čierno-bielych snímkach zachytáva od 60. rokov pestrý život vo svojej vlasti.
Afrika je jednou z hlavných tém na tohtoročnom bienále. Spolu s Tureckom má samostatný pavilón. V Benátkach tento rok debutuje tiež umenie z Libanonu.
Po prvýkrát v histórii Bienále majú samostatný pavilón aj Rómovia. Ich pavilón dostal názov Stratený raj a prináša tvorbu 16 rómskych umelcov z ôsmich krajín.
„V mnohých dielach je utrpenie Rómov, chudoba a prenasledovanie, ale rovnako je v nich radosť a hrdosť ľudí, ktorí žiadajú o svoje miesto na zemi,“ povedal reportér BBC Nick Thorpe.
Svoj pavilón má v Benátkach spolu s Českou republikou už tradične aj Slovensko. Obe strany sa pri organizovaní expozície striedajú, tento rok sa na bienále predstavuje dielo českej výtvarníčky Ireny Jůzovej. Pavilón pretvorila na luxusný obchod s vitrínami, kde „tovarom“ sú odliatky jej tela.
Smer, 12. 06. 2007, BENÁTKY (tasr, bbc), prevzaté
13.10.2007 - Výtvarné umenie - strana 7
Benátky provokujú
Recenzia
V Benátkach prebieha jedna z najprestížnejších svetových prehliadok súčasného výtvarného umenia La Biennale di Venezia. Riaditeľom 52. ročníka sa po prvýkrát stal Američan Robert Storr, ktorý výstavu zjednotil pod heslom Myslieť zmyslami, cítiť duchom - Umenie v súčasnosti. Cieľom je premostiť rozdiely medzi koncepciou a percepciou, ktoré sa v umení otvorili v šesťdesiatych rokoch vznikom konceptualizmu.
Jedným z najzaujímavejších je tento rok Severský pavilón pod kurátorskou koncepciou Reného Blocka, ktorý upútal predovšetkým svojím performatívnym a interaktívnym charakterom. Divácky najatraktívnejšia je interaktívna inštalácia od švédskeho výtvarníka Jacoba Dahlgrena. Autor „vytapetoval" stenu pavilónu terčmi, do ktorých návštevníci hádzali šípky. Vznikal tak obraz, ktorý sa postupne menil nahusťovaním zelených a červených šípok, pričom sa hra vtipne odvoláva na expresiu akčnej maľby.
Vtipným a koncepčne zaujímavým je dielo Nóra Larsa O. Ramberga. Autor si nechal previezť tri verejné toalety z Paríža, ktoré premaľoval do farieb francúzskej zástavy a upevnil na ne heslá Veľkej francúzskej revolúcie - liberté, egalité, fraternité. Vnútri WC si mohli návštevníci vypočuť heroické prejavy Charlesa de Gaulla alebo nórskeho kráľa Olava. Ramberg prepája paralelne sa vyvíjajúcu históriu verejných toaliet a rozvoja demokracie vo Francúzsku, keď sa pod vplyvom „hlasu ľudu" začali potláčať individuálne názory, potreby a podriaďovať sa požiadavkám väčšiny. Verejné toalety reprezentujú moc autorít, štátu, korporácií, ale takisto zastávajú i funkciu individuálnych únikov z tejto svetovej konštitúcie.
Upútala panoramatická počítačová animácia ruskej výtvarnej skupiny (AES + F). Sugestívnym stvárnením námetu odohrávajúceho sa v zasnežených horách, kde sa spomalene navzájom bijú deti rôznych rás, pričom pri každom dotyku tela so zbraňou sa animácia posunie bez krvavých prejavov. S ľahkým ironickým zveličením sa sen prelína so skutočnosťou, rozprávkové príbehy s históriou, súčasnosť s minulosťou a s náznakmi budúceho vývoja. Animácia má úžasnú výtvarnúformu, myšlienkovo nadväzuje na magický realizmus, poetizmus a surrealizmus.
Americký pavilón prezentoval realizácie Felixa Gonzaleza - Torresa (1957 - 1996), narodeného na Kube. Charakteristické sú jeho živé koncepty vo forme neprestajne dopĺňanej hromady papiera s nekonečnou edíciou určenou pre návštevníkov alebo koberca z čiernych cukríkov, z ktorých si diváci môžu odoberať. Vybrané diela haptikou a chuťou priamo komunikujú s heslom Myslieť zmyslami - cítiť duchom. Čo sa, bohužiaľ, nedá povedať o Tracey Eminovej (1963), niekdajšej kandidátke na prestížnu Turnerovu cenu, v pavilóne Veľkej Británie. Prináša kultivovanú, ale inak nudnú inštaláciu zloženú z drevených objektov, kresieb, obrazov a neónových nápisov.
V Československom pavilóne je projekt českej výtvarníčky Ireny Ju°zovej (1965) Kolekce - Série. Chcela navodiť atmosféru luxusného butiku, v ktorom sa predáva jej „umelecké telo, koža" (s ktorou výtvarníci vychádzajú na trh prostredníctvom tvorby). Pravdupovediac, biele škatule a sklené vitríny s vystavenými lukoprénovými odtlačkami autorkinho tela a kože skôr evokovali muzeálne artefakty. Ani téma intimity, odliatkov ľudského tela, či sériovosti nebola v ničom nová a zaujímavá.
V monumentálnom priestore Arsenale sa predstavujú diela umelcov z rôznych krajín a generácií, popri ktorých je Afrika tento rok prvý raz zastúpená vlastným pavilónom. Zlatého leva za celoživotný prínos získal fotograf Malick Sidibé (1935) z Mali. Z afrických umelcov upútal ghanský výtvarník El Anatsui, ktorý vytvoril monumentálnu inštaláciu pozostávajúcu z tisícov farebných plechových viečok od fliaš. Autor ich poprepichoval a spojil medenými drôtmi, čím vznikol rozmerný nariasený „koberec", zavesený na stene, z diaľky pôsobiaci ako vzácna exotická tkanina.
Rumunský autor Dan Perjovschi pokreslil vchod do Arsenale chaoticky rozmiestnenými kresbami, ktoré predstavujú odľahčenú humornú až grotesknú sociálnu kritiku. Jeho osobitý ironický jazyk komentuje lokálne a globálne politické, ekonomické a kultúrne dianie (napr. reflexia komunizmu, ako aj nedávne prijatie nových krajín spolu s Rumunskom do EÚ).
Značná časť participujúcich umelcov súemigranti alebo nomádi pohybujúci sa naprieč odlišnými kultúrami. Z prác venovaných témam migrácie stojí za zmienku aspoň neónový nápis Exil, umiestnený nad východmi v Arsenale, od Alžírčana Adela Abdessemeda alebo komiks dvojice Eyoung Ngangué a Faustin Titi, opisujúci márnu snahu afrického mladíka prejsť bránou do Európy.
Benátske bienále je tento rok premyslene precítenou výstavou, naplnenou súčasným umením komentujúcim aktuálne svetové dianie.
Bienále Benátky, vernisáž: 10. júna, potrvá do 21. novembra
Foto popis| Výtvarná skupina AES + F z Ruska zaujala svojou animáciou, v ktorej sa spomalene navzájom bijú deti rôznych rás.
Autorka je výtvarníčka
Autor: Jana Kapelová |
