ATELIÉROVÁ TVORBA

- o9 -

Školská akcia "FAŠIANGOVANIE" v rámci mestskej akcie – inštalácia - kolektív pedagógov; centrum Prešov - 2oo8
akciu moderoval: Zdeno Zubák o8´
šk.rok 2oo7/2oo8

T E Ó R I A

FAŠIANGY - symbol veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Také boli fašiangy v minulosti a také sú v redukovanej podobe takmer vo všetkých regiónoch Slovenska i dnes. Fašiangové obdobie sa vlastne začína už v čase od Troch Kráľov a trvá do popolcovej stredy.
Je v podstate obdobím prechodu od zimy k jari.
Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu.
––––––––––––––––
Vedeli ste že ...
Názov „Fašiangy“ podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (fašangy), zo slova vast-schane, čo znamená výčap.
Vo fašiangovom období bolo na hospodárstve relatívne menej práce. Počas fašiangov sa organizovali zabíjačky, zábavy a tiež sa robievalo veľa svadieb. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochranný význam a mali chrániť proti pôsobeniu negatívnych síl, mali zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných. Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, smažené šišky, slaninka s klobáskou, huspenina.
Ľudia sa počas fašiangov chovali uvoľnene, parodovali zaužívané správanie sa, preobliekali atď. Rôznymi cestami boli tieto slávnosti obohacované o antické prvky, napríklad saturnálii, luperkálií, dionýzií či bakchanálií.
Ďalej sa pri fašiangoch stretávame s pojmom „dii parentes“, takzvané dni rodičov. Ich súčasťou bolo kladenie jedál na hroby a obrady, pri ktorých sa nosili masky, znázorňujúce predkov. Slovo „masca“ vraj znamená dušu zomrelého podľa talianskeho etnografa Paola Toschiho. U Slovanov sa to tiež oslavovalo na prelome zimného a jarného obdobia. Sú dôkazy, že niektoré prvky západných a východných Slovanov sú premietnuté buď to fašiangov alebo Veľkej noci. Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady (príjmanie mládencov a dievčat do spoločnosti, učni sa stávali tovarišmi). Radovánky sa nevyhli ani šľachtickým dvorom. Napríklad kráľ Matej I. si dal masky poslať až z Ferrary. Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. V domoch sa pieklo mäso, varila huspenina, vyprážali šišky a fánky. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa ja, že človek bude potom hladný po zvyšok roka. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo z čoho sa potom niečo spoločné urobilo (zväčša richtárka). Masky. Okrem preobliekania sa za druhých sa zaužívalo aj zosmiešňovanie samých seba, potom boli typické zoomorfné masky (turoň, koza, medveď). Sú dôkazy aj toho, že masky a sprievody vo vidieckom prostredí sa viac spájali so zimným slnovratom a svadbami ako s koncom fašiangov(u evanjelikov). Vyvrcholením bolo pochovávanie basy (v utorok v noci pred Popolcovou stredou).
Masky - Zvyky spojené s týmito starými maskami patrili už do kultúry našich slovanských predkov a tvoria špecifickú súčasť našej tradičnej kultúry. Zvieracou maskou tohto druhu bol turoň predstavujúci tura - symbol sily a plodnosti. Hlavu tura (zhotovenú z kožušiny) s pohyblivou papuľou niesol na tyči mládenec zakrytý vrecom. Spolu s turoňom šiel poľovník, ktorý ho zastrelil, a mäsiar, ktorý turoňovi zvalenému na hnojisku vyrezal sadlo, v skutočnosti kus hnoja. Kontaktom s turoňom získal hnoj silu a jeho vyvezením na pole sa zabezpečila dobrá úroda. Ďalšou masku spojenou s roľníckou prácou bol slameník - muž zamotaný do slamy z obilia alebo z hrachu. Túto masku nazývali aj medveď alebo kurina baba. Slama symbolizuje obilie, hojnosť, pričom kurine baby (často to boli aj chlapci prezlečení za staré ženy)  po domoch zbierali do koša vajcia. Preto si z nich gazdiné brali niekoľko stebiel slamy a dávali ju sliepkam do hniezd, do ktorých znášali vajcia, aby bolo veľa vajec aj v nasledujúcom roku. Okrem turoňa, slameníka či kurinej baby možno aj dnes vidieť vo fašiangových sprievodoch mnoho rozličných masiek: žobráka, kurvu, starú babu s deckom, babu s košom (muž na trupe s košom, ku ktorému je upevnená figurína ženy, ktorá akože kôš nesie), polochlapa-položenu, mužov prezlečených za ženy a naopak, hrubého pána (ponáška na postavu Bakcha), Indiánov, Turkov, murínov, kominárov a pod.
Zdroj: Juraj Zajonc  

- fotodokumentácia akcie - Katka Sláviková :- )

- DISKUSIA

Aktualizované o8. marec 2oo8